Po stopách klenotov z Kynžvartu

Máte chuť na zaujímavý výlet, ale úplne vám došli nápady? Nemajte obavy! Nasledujúce riadky vám predstavia zámok Kynžvart, ktorý svojho času slúžil rakúskemu štátnemu kancelárovi Metternichovi ako letné sídlo. Na hrade sa nachádza množstvo zbierok očarujúcich umeleckých diel, mincí, zbraní, vzácnych kníh a dobových rukopisov. Nájdete tu aj rôzne kuriozity vrátane vzácnych predmetov historických osobností. A čo viac! Zámok Kynžvart je plný zaujímavostí o zlatých šperkoch, ktorých história siaha až do čias, keď tu trávil svoj odpočinok spomínaný kancelár Metternich.

 

Nezvyčajné bohatstvo

Osobnosť rakúskeho kancelára Metternicha pozostávala, zjednodušene povedané, z dvoch vlastností. Prvým bola všadeprítomná márnivosť, ktorú by človek očakával u ženy, ktorá bola rozmarná a túžila si kúpiť zlaté šperky alebo diamanty. Metternichovou druhou vlastnosťou bolo uplatnenie jeho chladného mužského kalkulu, ktorý mu umožnil presne určiť aktuálnu hodnotu šperkov a následné najvýhodnejšie spôsoby, ako minúť peniaze na luxusne zariadené sídlo. Obe vlastnosti šikovne uplatnil pri hromadení zlatých šperkov, do ktorých ukladal všetko nadobudnuté bohatstvo alebo dary postavenia. Hodnota všetkých zlatých šperkov uložených na hrade Kynžvart bola v tom čase takmer pol milióna zlatých. V prepočte na dnešnú menu to bolo približne bezprecedentných 700 miliónov korún!

 

Zlaté skvosty

Najvzácnejším šperkom v Metternichovej zbierke zlatých šperkov bol zlatý prsteň kráľa Mateja Korvína zdobený tromi diamantmi a štyrmi rubínmi. Oveľa drahší bol zlatý dámsky pečatný prsteň poľskej kráľovnej Márie Sobieskej. Súčasťou zbierky bol aj zlatý prsteň s diamantovou ružou a zlatý prsteň s malou medenou rytinou zobrazujúcou portrét gilotinovanej francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty.

 

Nečakaný objav

Napriek tomu, že Metternichovi dedičia nesmeli so získanými klenotmi obchodovať, záznamy o strate zlatých prsteňov sa začali objavovať v katalógu Zámeckého múzea v Kynžvartě na konci druhej svetovej vojny. Dôvodom bol postupný nelegálny výpredaj šperkov s cieľom začať nový život v povojnovom Nemecku. Tridsať rokov sa kasteláni hradu Kynžvart domnievali, že všetky klenoty boli z hradu odvezené a potom predané. Veľké prekvapenie prišlo v roku 1973, keď sa v hradnom trezore objavila časť kancelárovho majetku, ktorý sa ukrýval na prvý pohľad v dvoch nenápadných papierových obálkach. Dnes sú zlaté prstene bezpečne uložené v bankovom trezore.