Čo iní vyhodia, ona premení na šperk. Jiřina Chrtková dáva nový život sklu, džínsovine aj starým spomienkam

K výrobe šperkov ju priviedla náhoda - rozbitý obľúbený náhrdelník, za ktorý nenašla náhradu. Z jedného kúska postupne vyrástla značka GeorGina a tvorba, v ktorej sa stretávajú české sklenené korálky, textil, koža, oceľ i materiály, ktoré by iní dávno vyhodili.

Jiřina „Georgina“ Chrtková vyštudovala sklársku školu a skúsenosti z grafiky, fotografie aj stylingu dnes premieta do šperkov, ktoré sama označuje za nositeľné umenie. V rozhovore rozpráva o tom, podľa čoho spozná kvalitnú slovenskú korálku, prečo schováva staré džínsy a látky po babičke, ako možno do nového šperku zachovať osobnú spomienku a čo musí tvorca urobiť, aby si postupne vybudoval vlastný rozpoznateľný rukopis.

1. Vyštudovali ste sklársku školu v Kamenickom Šenove a dlhodobo sa venujete grafike, fotografii i stylingu. Kedy sa k tomu všetkému pridali korálky a kedy ste prvýkrát začali uvažovať o vlastnej značke šperkov?

Sklárstvo a výtvarný svet ma sprevádzali v podstate od mladosti, ale k samotnej výrobe šperkov z korálikov ma priviedla tak trochu náhoda. Rozbil sa mi môj obľúbený náhrdelník a márne som zháňala nový, ktorý by bol rovnaký alebo aspoň podobný. Nič podľa svojich predstáv som nenašla, a tak som začala zisťovať, kde a ako zohnať materiál, aby som si šperk sama opravila alebo vyrobila znova. Vyrobila som si prvý kúsok pre seba, potom prišli šperky pre priateľov a známych. Bavilo ma to, chcela som tvoriť ďalej. Hľadala som každú „zámienku“, ako v tvorení pokračovať, až som si zhruba pred siedmimi rokmi povedala, že by z tejto vášne mohla vzniknúť vlastná značka. A tak sa pomaly začal písať príbeh GeorGina.

2. České sklo vás sprevádza už od štúdií. Čo vás na sklenených korálkoch fascinuje aj po rokoch a čím sa podľa vás české sklenené korálky líšia od ostatných materiálov?

České sklo má v sebe neuveriteľné kúzlo. Dodnes ma na ňom neprestáva fascinovať lom svetla, úžasný lesk, neuveriteľná rozmanitosť tvarov, farieb i veľkostí av neposlednom rade jeho odolnosť a stálofarebnosť. Sklenené korálky majú vlastnosti, ktoré žiadny iný materiál jednoducho nedoženie – práve ten jedinečný lesk a hru so svetlom. Mám síce veľmi rada aj iné materiály a rada pracujem s ich špecifickými vlastnosťami, ale kedykoľvek potrebujem korálky, české sklo u mňa vždy jednoznačne vyhráva. Rada materiály kombinujem a využívam to najlepšie, čo každý z nich vie, a le keď potrebujem korálky, tým českým skleneným dávam prednosť.

3. Keď vyberáte korálky pre nový šperk, čo rozhoduje ako prvé – farba, tvar, spôsob, akým sklo pracuje so svetlom, alebo už máte vopred jasnú predstavu výsledného šperku?

Je to vlastne všetko dohromady. Väčšinou už mám v hlave vopred jasnú predstavu o celkovom koncepte šperku, do ktorej potom vstupujú moje skúsenosti s jednotlivými materiálmi. Farba, lesk a ligot sú kľúčové kamienky celej mozaiky. Keď držím korálku v ruke, okamžite vidím, ako reaguje na svetlo a ako zapadne do celkového zámeru. Každý detail zohráva svoju úlohu, aby výsledný šperk pôsobil harmonicky.

4. Podľa čoho poznáte naozaj kvalitnú sklenenú korálku? Je niečo, čo si začiatočník pri nákupe vôbec nevšimne, ale skúsený tvorca to spozná okamžite?

Za tie roky mi rukami prešlo mnoho korálikov z najrôznejších materiálov z Čiech i zo sveta, takže môžem porovnávať. Česká kvalita je v tomto smere výnimočná a spozná sa na prvý pohľad aj dotyk.

Pri brúsených korálikoch oceňujem precíznosť brúsu – ostré a presné hrany, dokonale hladký povrch, nádherný lom svetla (hlavne od českej Preciosy) a fakt, že jedna korálka je ako druhá, bez akýchkoľvek odštepov či chýb.

Pokrčené korálky zase vynikajú celkovou čistotou spracovania, kvalitne začistenými a priechodnými dierkami, dokonalými tvarmi a kvalitnou povrchovou úpravou, ktorá sa nosením hneď neodrie. Začiatočník často rieši len farbu a tvar, ale skúsený tvorca okamžite vidí technické detaily a trvanlivosť.

5. Vaša značka začínala predovšetkým minimalistickými šperkami, dnes ale hovoríte aj o „nositeľnom umení“. Čo spôsobilo tento posun a zmenil sa tým aj váš spôsob navrhovania?

Postupne vo mne zrela potreba posunúť sa ďalej a tvoriť zložitejšie, rozsiahlejšie šperky. Veľkou inšpiráciou pre mňa boli a sú súčasné módne trendy – napríklad návrat masívnych výrazných šperkov, veľký comeback brošní, trend vrstvenia doplnkov av neposlednom rade dôraz na udržateľnosť, upcykláciu a osobitý príbeh. Šperk už pre mňa nie je len drobná ozdoba, ale nositeľné výtvarné dielo. Samotný proces navrhovania má ale stále jasný poriadok: na začiatku je vždy moja predstava a skica, podľa ktorej tvorím. Je pravda, že niekedy pri samotnej práci zistím, že sa materiál chová trochu inak, než som si naplánovala – potom musím hľadať nové cesty a technické riešenia, aby som dosiahla zamýšľaný cieľ.

6. Vaším mottom je „Čo iní vyhodia, ja premením na šperk". Ako sa z obyčajného kusu džínsoviny, kože alebo plastu stane materiál, v ktorom vy vidíte budúci šperk?

Áno, mám rada všetko, čo je farebné, má štruktúru, zaujímavý povrch. Schraňujem látky po babičke, odrezky kože, staré džínsy av poslednej dobe zbieram aj niektoré plastové obaly od nápojov alebo od šampónov :-)

Na začiatku mám vždy nejakú predstavu, ako by mal šperk vyzerať, ale keď beriem do ruky nový upcyklovaný materiál, musím najskôr preskúmať jeho vlastnosti a limity. Nie všetko, čo si človek namaľuje na papier, je možné v praxi zrealizovať. Materiál mi ale často sám ukáže cestu. Keď odhalím jeho prednosti, skĺbim svoje predstavy s jeho možnosťami. Je to slobodná tvorba bez mantinelov, kde ma limitujú len vlastnosti materiálu a má vlastnú fantáziu.

Niekedy zistím, že pôvodný zámer nefunguje, ale materiál ma milo prekvapí niečím úplne iným – tak vznikli napríklad moje abstraktné šperky z PET plastov. Inokedy nedám izbu a skúšam tak dlho, kým nad materiálom nezvíťazím, čo bol prípad náročnejšieho spracovania kože.

7. Aké náročné je spojiť také rozdielne materiály, ako sú české sklenené korálky, kov, denim a koža, aby výsledný šperk stále pôsobil ako jeden celok a nie ako náhodná zmes materiálov?

Sklo dodáva šperku lesk a svetlo, zatiaľ čo textil alebo koža prinášajú objem, ľahkosť a špecifickú štruktúru. Keď pochopíte úlohu každého prvku, nevznikne náhodná zmes, ale harmonický dialóg.

8. A má pre vás pri upcyklácii prednosť príbeh pôvodného materiálu, alebo je najdôležitejšia jeho farba, štruktúra a možnosti ďalšieho spracovania

Obe súčasti sú pre mňa rovnako dôležité. Vyberám síce základné suroviny a komponenty na šperky podľa farby a možností spracovania, ale pri každom materiáli viem, ako som k nemu prišla. U odstrižkov látok po babičke alebo po mamke poznám niekedy príbehy, ktoré v šatách z tých látok zažili. Aj ja som šila a pri odstrižkoch si vybavujem, čo som z nich vyrobila. Napríklad, potrebovala som pár bielych lístkov do džínsovej kvetinovej brošne. Našla som zvyšok látky a hneď som si vybavila, že som z nej šila sestre šaty do tanečných.  Pokiaľ do tvorby vstupuje konkrétny príbeh, znamená to pre mňa predovšetkým príbeh človeka, ktorý je s vecou spojený.

9. Ponúkate dokonca možnosť premeniť zákazníkove staré džínsy na kvetinovú brošňu. Aké to je pracovať s materiálom, ktorý má pre jeho majiteľa osobnú históriu?

Práca s materiálom od konkrétneho človeka je úplne iná dimenzia tvorenia. Zďaleka sa to netýka len starých džínsov alebo len kvetinových brošní – do šperkov rada zakomponovávam rôzne osobné predmety a textil. Pre zákazníka to nie je len obyčajná „surovina“, je to spomienka, poklad, ku ktorému má hlboký citový vzťah. Tým, že nepotrebnému predmetu vdýchnem nový život a tvar, uchovám jeho pekné spomienky. Aby som taký šperk vytvorila správne, musím najprv dobre spoznať príbeh aj predstavu nositeľa. V tej chvíli prepájam svoju voľnú tvorbu s prianím zadávateľa - a tu sa mi nesmierne hodí moje dlhoročné skúsenosti z agentúrnej práce, kde je počúvanie klientovi a pochopenie jeho vízií základom.

10. Vedľa korálikov používate chirurgickú a nerezovú oceľ. Čo ste sa pri práci so šperkami postupne naučili o konštrukcii šperku – napríklad o jeho váhe, pohodlí, zapínaní alebo odolnosti?

Na samotnom začiatku som pracovala s bežnými bižutérnymi komponentmi, ale tie čoskoro černeli a boleli z nich uši. Začala som sa o kovy intenzívne zaujímať a vyskúšala som chirurgickú a nerezovú oceľ. Zistila som, že chirurgická oceľ s označením L316 je pre ľudské telo dokonca vhodnejšia ako striebro – je antialergénna, extrémne odolná voči potu aj slanej vode (veď sa z nej v medicíne vyrábajú implantáty). Materiál neuvoľňuje do tela žiadne kovy, čo zaručuje bezpečné a pohodlné celodenné nosenie.

Počas rokov som sa naučila veľa aj o kombinovaní vlastností rôznych materiálov z hľadiska nositeľnosti. Sklo je nádherné a večné - pokiaľ nespadne na tvrdú dlažbu, vydrží čokoľvek a stačí ho umyť vlažnou vodou. Je ale o niečo ťažšie. Naopak textil a koža sú úžasne ľahké, dodajú šperku veľký objem bez zbytočnej záťaže. Samozrejme vyžadujú šetrnejšie zaobchádzanie a neznesú priamy kontakt s vodou, aj napriek tomu, že ich impregnujem. V dnešnej dobe, keď sú v móde masívnejšie šperky, je kombinácia ľahkého textilu či kože s trblietavým sklom a pevnou oceľou úplne ideálna – šperk je neprehliadnuteľné nositeľné umenie, ale pritom sa nosí ľahko a pohodlne.

11. Máte za sebou skúsenosti s grafikou, fotením aj stylingom. Pomáha vám fotografické oko pri navrhovaní šperkov - napríklad pri práci s proporciou, kontrastom alebo farbami?

Popravde som nad tým takto nikdy nepremýšľala, ale vedome či podvedome rozhodne áno! Všetky skúsenosti z grafiky, fotografovania a stylingu sa spájajú. Vizuálne vnímanie proporcií, kompozície, cit pre detail a prácu s kontrastom alebo farebnými tónmi mám v sebe po rokoch praxe hlboko zakorenené. Nikdy dopredu neviem, z ktorej „škatuľky“ svojej profesnej minulosti práve čerpám, ale v procese tvorby sa všetko toto know-how prirodzene stretáva.

12. Vytvárate aj vlastné akvarelové motívy na obaly šperkov. Prečo je pre vás dôležité, aby príbeh šperku nekončil samotným výrobkom, ale pokračoval aj jeho prezentáciou a balením?

Šperk veľmi často kupujeme ako darček pre niekoho blízkeho – a ja verím, že si šperk aj samotný obdarovaný zaslúži pekný zážitok už pri rozbaľovaní. Zaujímavý obal k tomu jednoducho patrí. Navyše vychádzam aj zo svojej vlastnej skúsenosti: peknú krabičku, kartičku alebo ručne maľovaný obrázok človek nikdy nevyhodí, ale schová si ich a nájde pre nich nové uplatnenie. Obaly minimalistických šperkov GeorGina sú doplňované mojimi akvarelovými motívmi, ktoré je možné personalizovať – napísať na ne venovanie alebo ich prispôsobiť pre firemné darčeky. Príbeh šperku tak začína už prvým pohľadom na obal.

13. Keď tvoríte nový šperk, ako spoznáte, že je hotový? Máte tendenciu stále niečo pridávať a upravovať, alebo naopak hľadáte okamih, kedy už treba ubrať?

Než sa pustím do samotnej výroby, mám šperk premyslený v hlave a nakreslený v skike. Potom si rozložím korálky a ostatné komponenty na bielu plochu a ladím detaily. Môj proces tvorenia spočíva v tom, že nápad potrebuje svoj čas - niekedy to trvá niekoľko dní alebo aj týždňov. Návrh sa musí takzvane „uležať“ a dozrieť. Do samotnej realizácie sa púšťam až vo chvíli, keď mám o výslednej podobe jasno. Vďaka tejto príprave viem, kedy je šperk dokončený, a nemám potrebu ho prezdobovať ani do neho na poslednú chvíľu zasahovať.

14. Na výstavách a veľtrhoch máte možnosť sledovať reakcie ľudí priamo pred sebou. Prekvapilo vás niekedy, že sa zákazníkom najviac páčil práve šperk, od ktorého ste to vôbec neočakávali?

(s úsmevom) Nikdy nevytváram šperky, ktoré by sa mi nepáčili. Tvorím srdcom, a tak nejako prirodzene očakávam a dúfam, že sa moje veci budú páčiť aj ostatným. Samozrejme, že každý kúsok osloví niekoho iného – niektoré zaujmú viac, iné menej, ale dopredu si to netrúfam odhadovať. Riadim sa svojim výtvarným inštinktom. Chápem, že každý má iný vkus a štýl, a je to tak v poriadku. Ale jedno viem iste: nikdy by som nevytvorila šperk len preto, že je práve komerčne žiadaný, pokiaľ by nerezonoval so mnou samotnou.

15. A na záver pre čitateľky, ktoré samy tvoria z korálikov: čo podľa vás musí človek urobiť, aby sa posunul od „vyrábam pekné šperky“ k vlastnému rozpoznateľnému výtvarnému rukopisu?

Základom je nebáť sa hľadať vlastnú cestu a nesnažiť sa kopírovať to, čo už robia ostatní. Posun od technicky zručného navliekania k vlastnému rukopisu vyžaduje odvahu experimentovať – inšpirovať sa, ale aj skúšať neobvyklé kombinácie materiálov, pracovať s vlastnými pocitmi, nápadmi a výtvarnou víziou. Dôležitá je aj trpezlivosť a vytrvalosť. Keď objavíte to, čo vás osobne na tvorbe najviac fascinuje – či už je to práca s lomom svetla pri skle a PET plastoch, upcyklácia starých vecí, alebo špecifické farebné kombinácie – držte sa toho a rozvíjajte to. Váš autorský rukopis vznikne prirodzene vo chvíli, keď do šperku vložíte kúsok svojej vlastnej duše a osobitého príbehu.